Osviežujúce perlivé prosecco doslova zaplavilo naše podniky a jeho popularita stále naberá na obrátkach. (A treba dodať, že zaslúžene.) Nie každé víno s bublinkami je však prosecco. Čo je teda prosecco? A ako si vybrať to správne? Všetko, čo potrebujete vedieť o proseccu, nájdete v našom sprievodcovi.
Čo je vlastne prosecco?
Prosecco (číta sa proseko s dôrazom na druhú slabiku a hlásku „k“) je talianske šumivé alebo perlivé víno charakteristické sviežou ovocnou chuťou, v ktorej možno rozoznať tóny zelených jabĺk, broskýň, hrušiek, melónov či jazmínu. Máva ľahké až stredne plné telo, vyššiu kyslosť a stredne vysoký obsah alkoholu.
No nie každé talianske šumivé víno je prosecco. „Prosecco“ je chránený názov (podobne ako názov šampanské), ktorý sa môže používať len na vína z dvoch konkrétnych regiónov na severovýchode Talianska. Toto víno musí byť vyrobené prevažne z odrody glera, a „bublinky“ sa doňho musia dostať prirodzenou cestou — pomocou tzv. dvojitej fermentácie (väčšinou sa používa tanková, resp. Charmatova metóda).
Dal Bello je prosecco, ktoré určite stojí za ochutnanie!
Aká je história vína prosecco?
Dnes je prosecco asi najobľúbenejším typom šumivého vína. I keď mnohí majú možno pocit, že je hitom posledných rokov, rozhodne nejde o novinku. História tohto nápoja siaha približne do roku 200 pred naším letopočtom, kedy Rimania vysadili prvé vinice v okolí Terstu a z odrody, ktorá je dodnes v Taliansku jednou z najpopulárnejších, začali vyrábať ľahké šumivé víno s ovocným buketom. No a práve podľa dedinky Prosecco neďaleko Terstu vraj dostala svoje pôvodné meno ako odroda hrozna, tak aj šumivé víno z nej vyrobené, ktoré charakterizovala jemná zlatistá farba zrelého obilia a svieža ovocná chuť.
Svieže šumivé prosecco sa postupne stalo dôležitým obchodným artiklom a tak bolo v záujme Talianov postarať sa o zachovanie jeho dobrého mena, čo znamenalo najmä zaručiť jeho kvalitu. To však malo jeden háčik. Názov prosecco bol totiž aj jedným z pôvodných pomenovaní odrody, z ktorej sa víno s rovnakým menom vyrábalo. Ako prosecco sa tak označovali všetky vína z odrody „prosecco“, ktoré mohli pochádzať z rôznych častí sveta a mať veľmi odlišnú úroveň. Dôležitým krokom preto bolo urobiť poriadok v názvoch. Hrozno, z ktorého sa prosecco vyrábalo, malo odjakživa niekoľko rozličných miestnych mien (čo vo všeobecnosti nie je nič výnimočné) – napríklad v Padove bolo známe ako serprino, názov prosecco bol typický pre celý zvyšok Benátska, a vo Furlansku sa používalo pomenovanie glera. V roku 2009 sa preto ustálilo pomenovanie odrody glera a pre víno s názvom prosecco sa zákonom ustanovil jednotný súbor pravidiel výroby (Disciplinare di Produzione), ktorých úlohou bolo zaručiť jeho kvalitu a tým aj chrániť jeho povesť.
Prvou zo spomínaných zásad je, že prosecco musí obsahovať minimálne 85 % glery. Druhou podmienkou je región na severovýchode Talianska, medzi pohorím Dolomity a Jadranským morom, ktorý má vhodné pôdne podmienky a miernu klímu s dostatkom slnka aj dažďa. Je tak na pestovanie glery ideálny a hrozno tu dosahuje tú správnu kvalitu a chuťové vlastnosti. No a do tretice je to rovnaký konzistentný spôsob výroby, pri ktorom sa dosiahne šumivosť prirodzeným spôsobom. Pravé prosecco, pri ktorom sa dodržali všetky zákonom stanovené pravidlá, je potom označené skratkou DOC alebo DOCG.
Čo znamená označenie DOC a DOCG?
Ak chcete piť skutočné talianske prosecco a nie napodobneninu s otáznou kvalitou, na etikete by ste mali nájsť aj označenie DOC (resp. D.O.C.) alebo DOCG (resp. D.O.C.G). Prosecco by tiež malo byť v sklenenej fľaši s uzáverom, ktorý odolá vyššiemu tlaku šumivého vína.
Skratka DOC znamená denominazione di origine controllata, čo môžeme voľne preložiť ako chránené označenie pôvodu, DOCG je denominazione di origine controllata e garantita, teda chránené a garantované označenie pôvodu. Označuje sa tak pravé prosecco, ktoré môže pochádzať výhradne z dvoch susediacich regiónov na severovýchode Talianska, už v minulosti povestných mimoriadnou kvalitou prosecca – z Veneta (po slovensky Benátsko) a z Friuli-Venezia Giulia (Furlansko-Júlske Benátky).
Skratka DOC sa používa pri základnom proseccu a zahŕňa najväčšiu oblasť – sever Veneta a celé Friuli-Venezia Giulia. Je zárukou, že víno vzniklo v oblasti, v ktorej sa prosecco zo zákona môže vyrábať, a zároveň sa pri jeho výrobe dodržali stanovené postupy. Skratkou DOC sa označuje asi 75 % produkcie prosecca.
Označenie DOCG môže získať len prosecco z jednej z dvoch výnimočných oblastí v Benátsku – Cogliano-Valdobbiadene a Asolo-Montello, kde sa v ťažko prístupných vinohradoch rodí hrozno s tou najvyššou kvalitou. Takéto víno navyše pred nafľaškovaním ochutnáva špeciálna komisia, ktorá ručí za jeho kvalitu. To najkvalitnejšie prosecco je Superiore DOCG, ktoré môže pochádzať výlučne z týchto dvoch oblastí.
Ochutnajte náš Red-VýBear
Špičkové Dal Bello Asolo Prosecco Superiore DOCG
Odkiaľ pochádza skutočné prosecco?
Názov prosecco je chráneným označením pôvodu (podobne ako názov šampanské) a môže sa používať len pri vínach dopestovaných a vyrobených v príslušných regiónoch Talianska, konkrétne vo Venete a Friuli-Venezia Giulia.
Veneto (po slovensky Benátsko) je najdôležitejší región pre výrobu prosecca. Leží v severovýchodnej časti Talianska a okrem Benátok zahŕňa provincie Treviso, Padova, Verona či Vicenza. Práve tu sa nachádzajú aj oblasti, ktoré sú z pohľadu produkcie prosecca najvýznamnejšie – Cogliano-Valdobbiadene a Asolo-Montello, ktoré získali status Denominazione di Origine Controllata e Garantita (DOCG), čo je najvyššie hodnotenie kvality pre talianske vína. Odtiaľto pochádza aj to najprestížnejšie a najuznávanejšie prosecco s výnimočnou kvalitou, označované ako Prosecco Superiore DOCG.
Friuli-Venezia Giulia (Furlansko-Júlske Benátky) je región v najkrajnejšom severovýchodnom cípe Talianska, ktorý zahŕňa provincie Udine, Gorizia, Pordenone a Trieste. Aj tu sa pestuje a vyrába prosecco, najmä v oblastiach ako Collio, Grave a Isonzo.
To, že konkrétna oblasť so svojimi špecifickými pôdnymi podmienkami a klímou je pre víno dôležitá, dobre vedia všetci jeho milovníci. Pri proseccu býva tento fakt ešte podčiarknutý označením podľa oblastí – môžete si tak vybrať napríklad Valdobbiadene Prosecco, Asolo Prosecco, Treviso Prosecco či Trieste Prosecco. Názvy Asolo, Valdobbiadene a pod., uvedené pred názvom prosecco, teda nie sú značkami tohto vína, ale názvami oblastí, z ktorých obsah konkrétnej fľaše pochádza.
Z akého hrozna sa robí prosecco?
Prosecco sa vyrába prevažne z odrody glera – poloaromatického hrozna so stredne veľkými guľatými bobuľkami, ktoré dozrievajú do žiarivej zlatozelenej farby. Pri výnimočnej úrode sa môže objaviť aj prosecco z čistej glery, obvykle sa však základné víno z glery mieša s malými množstvami vín z iných miestnych bielych odrôd, ako sú pinot gris, pinot blanc, chardonay, verdiso, bianchetta či perera, aby sa vo výslednom cuvée dosiahla originálna zaujímavá chuť s typickými ovocnými a kvetinovými tónmi, ako je aróma jabĺk, broskýň, melónov či jazmínu. Ďalšou možnosťou je kombinácia glery s modrou odrodou pinot noir, ktorá dodá výslednému vínu jemný ružový odtieň a vôňu lesných jahôd, brusníc, alebo čerstvých malín.
Akú farbu má pravé prosecco?
Klasické prosecco je biele víno, ktoré máva najčastejšie veľmi svetlý zlatistý odtieň zrelého obilia. Dôvod je jednoduchý – víno označené ako prosecco musí obsahovať minimálne 85 % bielej odrody glera, ktorá mu dáva jeho charakteristickú sviežu ovocnú chuť, tak aj typickú svetlú zlatistú farbu. Červené prosecco by ste teda hľadali márne. V kategórii DOC môžete od roku 2021 nájsť aj ružové proseccá s veľmi jemnou svetloružovou farbou, pri ktorých sa glera môže kombinovať výlučne s modrou odrodou pinot noir. Pod označením DOCG je však ružový variant neprípustný.
Ochutnajte náš Red-VýBear
Skvelé ružové Dal Bello Prosecco DOC ROSÉ
Akú perlivosť má prosecco?
Pre prosecco je typická nielen svieža ovocná chuť, ale aj bublinky, ktoré mu dodávajú iskrivý šmrnc. Tie bývajú v proseccu v porovnaní s inými známymi šumivými vínami o niečo jemnejšie, krehkejšie a šumivejšie, čo súvisí so spôsobom druhotnej fermentácie. I keď tradičné prosecco je šumivé alebo perlivé, teda s bublinkami, existuje aj „tichá verzia“ bez bubliniek, nazývaná tranquillo.
Podľa množstva a výraznosti bubliniek máte teda na výber z troch typov perlivosti prosecca: šumivé (spumante), jemne perlivé (frizzante) a tiché (tranquillo)
Prosecco spumante je šumivé víno, ktoré vzniká pridaním CO2 do základného vína. Má najviac bubliniek, ktoré sú väčšie a „vytrvalejšie“. Vo fľaši je vyšší tlak (5 barov), preto býva uzavretá korkovou zátkou s hríbikovým tvarom, prepásanou drôtikom (rovnako ako napr. šampanské). Otvorené vám v chladničke vydrží aj dva dni, podmienkou je však správna zátka na sekty. Takúto perlivosť nájdete väčšinou pri proseccu v kategórii DOCG.
Prosecco frizzante je jemne perlivé víno. Má menej bubliniek, ktoré sú jemnejšie a rýchlejšie vyprchajú, otvorenú fľašu preto nenechávajte zbytočne „vetrať“. Vo fľaši je nižší tlak (1 až 2,5 baru), takže na nej môže byť aj skrutkový alebo korunkový uzáver. Zvyčajne ide o DOC produkciu.
Prosecco tranquillo je tiché víno, teda víno bez bubliniek. Ide o naozaj netypické prosecco, aké sa vyrába len vo veľmi malom množstve a mimo Talianska sa s ním zrejme ani nestretnete.
Môže byť prosecco v plechovke?
Prosecco sa po druhotnej fermentácii, prefiltrovaní a stabilizovaní plní pod tlakom do sklenených fliaš, a to pomocou špeciálneho stroja. Plnenie do plechoviek sa pri tomto víne nepoužíva, preto skutočné prosecco v plechovke nenájdete. Aj keď je dnes šumivé víno v plechovkách pomerne populárne, určite na nich nebude názov prosecco, ale len variácie, ktoré ho pripomínajú (napr. secco), prípadne pomenovanie frizante, čo znamená „perlivé“.
Podobným prípadom je aj tzv. čapované prosecco, ktoré sa do podnikov dodáva v tlakových nádobách — kegoch alebo cisternách. Aj tu ide o bežné šumivé víno vyrobené z iných bielych odrôd. I keď môže pochádzať z Talianska, obvykle nejde ani o stanovenú oblasť, ani o odrodu glera, z ktorej sa robí prosecco. Ani „čapované prosecco“ teda nie je pravé prosecco.
Aký je rozdiel medzi proseccom a šampanským?
Na začiatok treba povedať, že Prosecco nie je ani horšie, ani lepšie než šampanské. Je to jednoducho iné šumivé víno. Pre prosecco je síce typická podstatne nižšia cena, no rozhodne nejde o „lacné šampanské“. So šampanským, s ktorým sa často porovnáva, má však veľa spoločného.
Čo teda majú šampanské a prosecco spoločné a v čom sa líšia? V oboch prípadoch ide o perlivé vína s chráneným označením pôvodu. Práve v pôvode však spočíva jeden z podstatných rozdielov – kým ako šampanské (champagne) sa môže oficiálne nazývať len šumivé víno vyrobené v regióne Champagne vo Francúzsku, prosecco má pôvod v Taliansku. Vyrába sa najmä z hrozna odrody glera, ktoré musí byť dopestované výhradne v niektorom z určených regiónov na severovýchode krajiny.
Samozrejme, rozdiel v regióne a odrode je pri víne dôležitý. Práve tieto atribúty mu totiž dávajú dôležité charakteristiky – v prípade prosecca je to ľahké telo a svieža ovocná chuť. Podstatný je však aj spôsob výroby. Kým prosecco sa v drvivej väčšine vyrába tzv. tankovou (resp. Charmatovou) metódou, pre šampanské je typická klasická metóda druhotnej fermentácie priamo vo fľašiach. Metóda druhotnej fermentácie, teda spôsob, akým sa do vína dostávajú bublinky, pritom ovplyvňuje ako charakter vína, tak aj jeho cenu.
Prečo je vlastne prosecco lacnejšie než šampanské?
Nižšia cena prosecca určite nie je prejavom nižšej kvality či menej hodnotných chuťových atribútov. Jedným z dôvodov nižšej ceny je množstvo — prosecca sa vyrobí približne dvakrát viac než šampanského. No hlavným dôvodom cenového rozdielu je odlišná metóda, ktorá sa používa na vytvorenie bubliniek.
Pri proseccu sa, rovnako ako pri šampanskom, tvoria bublinky CO2 vo víne prirodzene, a to v procese dvojitej fermentácie. A práve tento proces robí z výroby šumivých vín buď drahú, alebo menej nákladnú záležitosť – záleží totiž na spôsobe, akým druhá fáza fermentácie prebieha. Kým pri šampanskom sa používa prácnejší a nákladnejší spôsob druhotného kvasenia priamo vo fľašiach (tzv. klasická metóda), pri proseccu prevláda tzv. tanková metóda (nazýva sa aj metóda Charmat–Marinotti, talianska, alebo Charmatova metóda). V tomto prípade obe fermentácie, to znamená prvotná výroba základného vína aj sekundárne kvasenie, pri ktorom sa vytvoria bublinky, prebiehajú vo veľkých antikorových nádržiach – tankoch. Následne sa prosecco prefiltruje a až číre šumivé víno sa pod tlakom nafľaškuje.
Charmatova metóda druhotnej fermentácie vo veľkých tankoch je omnoho jednoduchšia, menej prácna, a celý proces trvá podstatne kratšie, čo má, pochopiteľne, vplyv na výslednú cenu prosecca. No nielen to. Pri tomto spôsobe fermentácie je víno omnoho kratšie v kontakte s kvasinkami a kalmi, čím sa v ňom zachováva aj prirodzená sviežosť hrozna a jemná chuť, v ktorej sa dajú nájsť tóny ovocia či kvetín. Vznikajú tak živé vína, ktoré sa pijú ako mladé.
Naproti tomu pri šampanskom obvykle dominujú minerálne chute, typické sú aj sekundárne tóny toastov či briošky. Toto víno sa vyrába tzv. klasickou metódou, pri ktorej prechádza druhou fermentáciou vo fľašiach, kde ostáva zatvorené aj niekoľko rokov. Nakoniec sa kal odstráni a výsledkom je číre šumivé víno, ktoré však dlhším kontaktom s kalmi (odumretými bunkami kvasiniek) získava charakteristické komplexné chute chleba.
Ani jedna z týchto metód nie je teda lepšia než druhá. Šampanské a prosecco sa len vyrábajú rôznymi spôsobmi so zámerom dosiahnuť odlišnú chuť.
Aj pri proseccu sa síce môžete stretnúť s vínami vyrobenými klasickou metódou (ako šampanské), alebo historickou metódou col fondo, kedy druhotná fermentácia prebieha tiež vo fľaši, no hotové víno sa už nefiltruje. Ide však skôr o raritné proseccá, ktoré sa produkujú len v malých množstvách.
Aká je dobrá cena za prosecco?
Koľko vlastne stojí prosecco? V prvom rade treba rozlíšiť pravé prosecco a napodobneniny s podobnými názvami, ako je napríklad secco či frizzante. Ak na etikete nenájdete exaktne napísané prosecco a skratku DOC alebo DOCG, ide o bežné šumivé víno bez garancie pôvodu a kvality. Keď však ide o cenu, treba dodať, že ani pravé prosecco vám veľký prievan v peňaženke nenarobí. I keď aj tu sa, samozrejme, nájdu i výnimočné vína za výnimočnú cenu.
Ak hovoríme o pravom proseccu, tu záleží na tom, či ide o kategóriu DOC, alebo DOCG. Tieto skratky sú v prípade prosecca užitočným základným vodítkom pri orientácii v kvalite, ktorá býva obvykle vyjadrená aj v cene.
Skratkou DOC (respektíve D.O.C.) sa označujú vína z najväčšej oblasti, z ktorej pochádza asi 75 % produkcie. Používa sa pri proseccu, ktoré je takpovediac „základné“, a teda pochopiteľne aj o niečo lacnejšie. Takúto „sedmičku“ zvyčajne dostanete za 5 až 12 €.
Označenie DOCG (alebo D.O.C.G.) môže získať len prosecco z jednej z dvoch pomerne malých oblastí s ťažko prístupnými vinohradmi, odkiaľ pochádza to najlepšie hrozno, ktoré sa zbiera výhradne ručne. Hotové víno navyše pred nafľaškovaním ochutnáva špeciálna komisia, ktorá posúdi jeho kvalitu. Ide o najkvalitnejšie prosecco, pri ktorom zaplatíte za fľašu o niečo viac – tu obvykle začínajú ceny asi na 11 € za 0,75 l. No fľaša výnimočného proseccca superiore DOCG môže stáť aj niekoľko desiatok eur.
Dôvodom cenových rozdielov, ktoré nájdete v rámci oboch spomínaných kategórií prosecca, môže byť (rovnako ako u akéhokoľvek iného vína) napríklad výnimočná kvalita hrozna, ale aj konkrétna značka či producent. Prosecco z malých rodinných vinárstiev býva pritom z pochopiteľných dôvodov o niečo drahšie než fľaša z hromadnej produkcie veľkého závodu. Rovnako ako pri akomkoľvek inom víne však ani tu nemusí vždy platiť medzi cenou a kvalitou priama úmera – z drahšej fľaše si tak môžete naliať aj prosecco, ktoré vám nebude chutiť nijako výnimočne a naopak, víno s „príjemnejšou cenou“ vás môže viac potešiť aj v pohári.
Ako si teda vybrať? Ak chcete nájsť prosecco, ktoré vám bude skvelo chutiť, za cenu, ktorá vám bude perfektne vyhovovať, jediná možnosť je ochutnávať, až kým ho nenájdete.
Ochutnajte náš Red-VýBear
Dal Bello Prosecco DOC Treviso EXTRA DRY 2022
A začať môžete napríklad týmto jemne perlivým, stredne suchým a príjemne sviežim vínkom, v ktorom sa dajú rozoznať tóny marhúľ, jabĺk, citrusov či jazmínu
Aký je postup výroby prosecca?
Prvá časť procesu je pri výrobe šampanského aj prosecca, teda pri klasickej aj talianskej metóde, v podstate rovnaká. Hrozno na prosecco sa však zbiera pomerne skoro, aby sa zachoval vyšší obsah kyseliniek, ktorý je pre toto víno typický. Jemným lisovaním sa z hrozna získa číra šťava, do ktorej sa pridajú prírodné kvasinky. Tým sa naštartuje prvá (primárna) fáza fermentácie, teda premeny cukru obsiahnutého v hroznovej šťave na alkohol, ktorá trvá približne 10 až 15 dní a prebieha pri riadenej teplote v antikorových nádržiach. Tak vznikne základné suché víno. Pri proseccu je základom víno z glery (vo výsledku ho musí byť minimálne 85 %), ktoré sa obvykle mieša s ďalšími vínami z miestnych odrôd tak, aby vzniklo chuťovo vyvážené cuvée.
Základné víno sa pri Charmatovej metóde následne prečerpá do tlakových nádob, kde sa pomocou cukru a kvasiniek spustí druhá (sekundárna) fáza fermentácie, ktorá trvá ďalších 30 až 40 dní. (V ponuke sú však aj vína označené Charmat lungo, pri ktorých sa druhotné kvasenie natiahne aj na niekoľko mesiacov). Oxid uhličitý (CO2), ktorý kvasinky produkujú pri premene cukru na alkohol, nemôže z utesnených tankov unikať, takže ostáva uväznený vo víne v podobe jemných bubliniek. Hotové šumivé víno sa nakoniec prefiltruje, aby sa odstránili kaly a zvyšky kvasiniek, stabilizuje sa, a pomocou špeciálneho prístroja sa pod tlakom naplní do fliaš.
Naproti tomu pri klasickej metóde sa premena tichého vína na šumivé udeje priamo vo fľaši a trvá niekoľko mesiacov až rokov. Každá fľaša pritom potrebuje vhodné podmienky a opakované zásahy, aby sa dodržal správny technologický postup.
Ktoré prosecco je sladké a ktoré je suché?
Sladkosť výslednej chuti vína ovplyvňuje najmä obsah zvyškového cukru, ktorý sa udáva v počte gramov na jeden liter (g/l). Podľa toho si môžete vybrať prosecco extra brut, brut, extra dry, dry a demi-sec, čo sú akési „triedy sladkosti“ odstupňované od najmenej sladkého (najsuchšieho) po najsladšie. Ako prosecco extra brut sú teda označované tie najsuchšie vína, ktoré majú najnižší obsah zvyškového cukru, prosecco brut je o niečo sladšie, no a na opačnom konci škály je označenie demi-sec, čo sú najsladšie verzie prosecca.
Pri výbere vhodnej fľaše prosecca si však treba uvedomiť, že kategorizácia šumivých vín je v tomto smere odlišná od tej, na ktorú sme zvyknutí pri tichých vínach. Rovnaké označenie tak môže pri šumivom víne znamenať vyššiu hodnotu zvyškového cukru. Napríklad termín „dry“, čo v preklade znamená suché, môže byť v prípade prosecca trochu zavádzajúci – ide totiž o vyššiu úroveň sladkosti, pri ktorej sa obsah zvyškového cukru vo víne pohybuje v rozmedzí 17 až 32 gramov na liter. Pri tichých vínach by ste takýto zvyškový cukor našli v kategórii polosuchých až polosladkých. Prosecco dry teda vôbec nemusí byť také suché, ako by ste možno čakali.
Ak máte radi suché vína, vyberte si prosecco extra brut, prípadne prosecco brut. Ak vám viac chutia sladké, vyskúšajte prosecco dry alebo demi-sec. No a „zlatú strednú cestu“ predstavuje v tomto prípade prosecco extra dry.
Ochutnajte náš Red-VýBear
Výnimočné Dal Bello Asolo Prosecco Superiore DOCG Extra dry
Aký obsah alkoholu má prosecco?
Keď už porovnávame tiché vína a prosecco, pri alkohole je to presne naopak než pri spomínanom cukre – býva o niečo nižší. Kým bežné biele vína mávajú obsah alkoholu zväčša medzi 11 % a 13 %, v šumivom proseccu je to zvyčajne medzi 10 % a 12 %, pričom väčšina prosecc má obsah alkoholu okolo 11 %. Aj to je jedným z faktorov, ktorý robí z prosecca osviežujúce a ľahké pitie.
Ako sa pije prosecco?
Na aké príležitosti sa prosecco hodí, v čom ho podávať a k akým jedlám pasuje najlepšie? Delikátne perlivé prosecco je veľmi univerzálne – je vhodné na spríjemnenie bežného dňa, no zároveň je to aj skvelý slávnostný nápoj na zvláštne príležitosti ako sú svadby a oslavy. Na rozdiel od šampanského vám pritom talianske bublinky neurobia veľký prievan v peňaženke, a to ani tie v špičkovej kvalite. Pohárik tohto ľahkého šumivého vína je obľúbeným aperitívom, uplatní sa ako welcome drink alebo sviatočný prípitok, no je aj príjemným spoločníkom na záhradnú párty alebo večer s priateľmi.
K akým jedlám sa prosecco hodí? Dá sa povedať, že pasuje k čomukoľvek a hodí sa kedykoľvek. Cez deň najmä k ovociu, predjedlám, šalátom alebo sendvičom (skvelé je napríklad s prosciuttom, ideálne v kombinácii s melónom). Večer ho môžete podávať k zeleninovým šalátom, syru, cestovinám a k ľahkým jedlám z bieleho mäsa (napr. z hydiny alebo rýb). Netreba sa však obávať ani spojenia s menej sladkými dezertmi, najmä s tými ovocnými. S proseccom väčšinou neurobíte chybu, takže bez obáv skúšajte a experimentujte.
A ako prosecco podávať? Najlepšie v úzkych pohároch na šampanské, a zásadne dokonale vychladené. Správna teplota prosecca pri servírovaní by mala byť medzi 6 až 8 °C, a pri podobnej by sa malo aj skladovať – to znamená v chladničke, alebo ešte lepšie vo vinotéke, ktorá udrží fľaše v stabilnej klíme. No a úplne samostatnou kapitolou sú miešané drinky s proseccom, ktoré ani v tejto disciplíne nijako nezaostáva za šampanským.