Ľahké a svieže, s jemne ovocnou chuťou a perlivými bublinkami. Aj takto by sa dalo charakterizovať obľúbené talianske víno prosecco. Ibaže nie každé biele víno s bublinkami je naozaj prosecco, dokonca ním nemusí byť ani to, ktoré pochádza z Talianska. Pre prosecco totiž platia isté pravidlá, podobne ako pre šampanské. Treba však dodať aj to, že pravé talianske bublinky vám, na rozdiel od tých francúzskych, veľký prievan v peňaženke neurobia.
Ak na etikete pri názve prosecco nenájdete aj jednu zo skratiek DOC alebo DOCG, ide zrejme o falošné prosecco. Inak povedané, môže to byť pokojne aj lacné perlivé víno odkiaľkoľvek. Prosecco je totiž chránené označenie pôvodu, čo sa v Taliansku nazýva Denominazione di Origine Controllata (DOC resp. D.O.C.), alebo Denominazione di Origine Controllata e Garantita (DOCG resp. D.O.C.G.). To znamená, že názov „prosecco“ sa môže používať len pri vínach, ktoré sú dopestované v konkrétnych regiónoch Talianska a vyrobené z určenej odrody stanoveným spôsobom. Tým sa garantuje kvalita pravého prosecca.
3 znaky pravého prosecca
Odroda
.jpg)
Prosecco musí obsahovať minimálne 85 % bielej odrody glera, ktorá mu dáva typickú sviežu ovocnú chuť. Predpokladá sa, že táto stará odroda sa pestovala už v rímskych časoch a to najmä v okolí dediny Prosecco neďaleko Terstu, podľa ktorej získala aj svoje donedávna používané meno. V roku 2009 však bola odroda premenovaná na gleru (jedno z pôvodných synoným), aby mohol byť názov „prosecco“ vyhradený pre talianske šumivé víno, ktoré je nielen vyrobené z glery, ale má aj garantovanú kvalitu.
Lokalita
.jpg)
Hroznu glera, ktoré je základom pravého proseccca, sa najlepšie darí na severovýchode Talianska, kde je to správne zloženie pôdy a mierna klíma s dostatkom slnka aj dažďa. A práve tunajšie regióny Veneto a Friuli-Venezia Giulia, majú dnes oprávnenie používať tento názov spolu so skratkou DOC alebo DOCG, teda s chráneným označením pôvodu, podľa ktorého spoznáte pravé prosecco. Ako DOCG sú pritom označené len tie najkvalitnejšie vína z dvoch malých oblastí Asolo a Valdobbiadene.
Spôsob výroby
Pre prosecco sú typické nielen ľahké telo a ovocná chuť, ale aj iskrivé bublinky, ktoré sa vytvoria prirodzene – v druhej fáze procesu dvojitej fermentácie. Kým pri šampanskom sa používa prácnejší a nákladnejší spôsob sekundárnej fermentácie priamo vo fľašiach (tzv. klasická metóda), pri proseccu prevláda jednoduchšia a rýchlejšia Charmatova (alebo aj tanková či talianska) metóda, kedy druhotné kvasenie základného vína prebieha vo veľkých antikorových nádržiach – tankoch. Táto metóda je zároveň jedným z dôvodov ako sviežej chuti, tak aj nižšej ceny prosecca.