Írska káva stojí za oslavu
Dôvod na oslavu sa nájde vždy. Tak napríklad 25. januára. Aj keď nepoznáte žiadneho Gejzu ani nikoho, kto sa v tento deň narodil, môžete osláviť Národný deň írskej kávy. Toto je totiž nápoj, ktorý si svoj sviatok zaslúži. Samozrejme, najlepšie ho oslávite pravou írskou kávou. 😉
Poznáte írsku kávu? Nie, nie je to espresso, do ktorého si nalejete whiskey. Írska káva je teplý kávový kokteil, ktorého príprava má svoje pravidlá. Nie je to však nič komplikované, takže to určite zvládnete. Na írsku kávu nepotrebujete žiadne špeciálne suroviny a ani postup nie je zložitý. Záleží však na detailoch, vďaka ktorým bude výsledok presne taký, aký má byť. Správna káva má byť totiž horúca ako láska a silná ako vášeň. A tá írska je zároveň aj rafinovaná a jemná. Jednoducho: skvelá.
Čo budete potrebovať
- 04 dl írskej whiskey,
- asi trojnásobné množstvo kávy (cca 1,2 dl),
- 2 lyžičky cukru,
- smotana na šľahanie,
- pohár vhodný na horúce nápoje.
Detaily prípravy
Ale poďme k spomínaným dôležitým detailom:
- Pohár (nie šálka)
Keď si spočítate objem ingrediencií, vyjde vám, že s malou šálkou by ste nepochodili. Ideálny je približne dvojdecový pohár. Dvojfarebná írska káva totiž vyzerá najkrajšie vo vyššom skle. (Samozrejme, musí byť vhodné na horúce nápoje.) No a úplne najštýlovejší je pohár s nožičkou.
- Whiskey
Do írskej kávy patrí, samozrejme, írska whiskey. Ideálne hladká blendovaná. Môžete siahnuť po klasike – Tullamore Dew, ktorú používajú aj v legendárnej sanfranciskej kaviarni the Buena Vista, alebo po Jameson-ovi či Bushmill.
- Šľahačka
Použite smotanu na šľahanie, no najlepšie takú, ktorá má o niečo nižší obsah tuku (nie 33 %, ale 30). Nemala by byť totiž vyšľahaná úplne dotuha. Výsledná konzistencia má byť hladká, hustá a krémová – ani nie úplne tekutá, ani nie úplne tuhá.
- Postup
- Najskôr si predhrejte pohár trochou vriacej vody, ktorú v ňom necháte minútku postáť.
- Nalejte asi tretinu kávy a rozmiešajte v nej cukor.
- Pokračujte panákom whiskey a potom dolejte zvyšok kávy. V tomto momente by ste mali byť o niečo vyššie než v troch štvrtinách pohára.
- Navrch opatrne navrstvite šľahačku tak, aby sa nepremiešala s kávou – najlepšie je liať ju cez lyžičku. Šľahačka by mala siahať až po okraj pohára a hranica medzi kávou a šľahačkou by mala byť čo najostrejšia – ako hovoria v kaviarni the Buena Vista: „Šľahačka má plávať na káve ako biela labuť na nočnom jazere.“
- Na záver môžete šľahačku ešte ozdobiť trochou škorice, muškátového orieška alebo kakaa, prípadne na ňu na zvýraznenie vône položiť zopár zrniečok kávy.
Ale perfektné to bude aj bez ozdôb. Čaro írskej kávy totiž spočíva v zážitku pri pití – cez chladivú jemnú smotanu sa vám do úst dostane horúca a výrazná horko-sladká káva, no a whiskey v nej sa nakoniec postará o chuťovo rafinovaný hrejivý záver. Mmm... Dokonalé.
Prečo sa írska káva volá írska káva?
Áno, nie je to ťažká hádanka. Názov súvisí s krajinou, v ktorej ju vymysleli, aj s kľúčovou ingredienciou. No írska káva je nielen skvelý nápoj. Je to aj nápoj s pekným príbehom. Takže tu prichádza na rad naša obľúbená časť – príbeh.
Letisko Shannon, Írsko. Píše sa rok 1943. Je január a vonku sa ženia všetci čerti. Zima, dážď, vetrisko... No Írsko. Shannon na západnom pobreží ostrova bol v tých časoch strategickým uzlom, kde sa dotankovalo palivo do lietadiel smerujúcich z Európy za Atlantik. V ten nepríjemný januárový deň nemohol jeden z pravidelných transatlantických letov pre nepriaznivé počasie odštartovať a pokračovať ďalej do Štátov, kam mal pôvodne namierené. Namrzení a premrznutí pasažieri sa uchýlili, ako inak, do letiskového baru. Našťastie ho v tom čase viedol istý Joe Sheridan, rodák z neďalekého mestečka Foynes. Ten im totiž vylepšil aspoň kávu, keď už mali pokazený deň – panák whiskey v káve predsa nemôže škodiť. A šľahačka tiež dokáže zlepšiť nápadu. Samozrejme, že zachutilo. Aj zahrialo a pomohlo.
Tento príbeh je možno trochu prikrášlený, a možno úplne vymyslený. No ak by aj nebol, Joe Sheridan iste nebol prvý, komu v Írsku napadlo šupnúť si do kávy whiskey. Íri si ju dávali do čaju bežne a snáď odjakživa – zohrial ich potom na dlhšie a zlepšil im aj náladu, keď už to vonku nevyzeralo práve optimisticky. Tak prečo si nenaliať whiskey aj do kávy? Lenže ten, kto doplnil šľahačkovú bodku, urobil z obyčajnej kávy s panákom elegantnú záležitosť, vhodnú aj do nóbl spoločnosti v bare na letisku. Či už to bol Joe Sheridan osobne, alebo nie. Navyše svoj nápad predviedol v správnom čase na správnom mieste. Faktom totiž je, že „írska káva“ z letiska Shannon si vďaka cestujúcim získala popularitu po celom svete. Aj za oceánom. No a práve tam jej príbeh pokračuje.
Bolo to asi o desať rokov neskôr v San Franciscu. Presnejšie, 10. novembra 1952. Majiteľ tamojšej kaviarne the Buena Vista, Jack Koeppler, vtedy oslovil svetobežníka a novinára Stantona Delaplana, aby mu pomohol vyladiť recept na chýrnu kávu z letiska Shannon. Nejaký čas im trvalo, kým prišli na tú správnu chuť a ideálnu whiskey (vypravili sa kvôli tomu dokonca za oceán, priamo na legendárne letisko), kým docielili optimálnu konzistenciu šľahačky, ktorá nebude klesať ku dnu, kým našli dokonalý pohár... Ich experimentovanie však bolo nakoniec korunované úspechom a dnes je rušná kozmopolitná kaviareň the Buena Vista v San Franciscu preslávená práve írskou kávou. Barmani ju tu pripravujú v neuveriteľnom tempe – každú minútu asi tucet pohárov, dokopy vyše 2 000 za deň.
A ako tento príbeh súvisí s názvom kávového kokteilu? Jeden z cestujúcich zo spomínaného transatlantického letu sa vraj Sheridana spýtal, či pijú brazílsku kávu, na čo mu on duchaplne odpovedal: „Nie, toto je pravá írska káva.“ Ktohovie, možno chcel len zažartovať aby uvoľnil atmosféru a narážal na tunajší zvyk vylepšovať si nápoje whiskou. No isté je, že touto odpoveďou dal svojmu nápadu meno.
Alebo to bolo celkom inak? Odporúčam prebrať túto tému niekedy za dlhých zimných večerov pri pohári horúcej írskej kávy. 😉